Transferové oceňovanie je proces, prostredníctvom ktorého sa stanovujú ceny transakcií medzi závislými osobami. Pri transferovom oceňovaní je dôležité, aby vhodne zvolená transferová cena, teda cena, za ktorú sa uskutočňuje transakcia medzi závislými osobami, bola v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Princíp nezávislého vzťahu predstavuje najdôležitejší pojem v oblasti transferového oceňovania. Zákon o dani z príjmov definuje, že ,,princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolnosti v príslušných obdobiach.“
Rozdiely medzi oceňovaním v IT sektore, rodinným podnikom a poisťovňou
Pri oceňovaní kontrolovaných transakcií vo vyššie uvedených typoch podnikov vznikajú nasledujúce rozdiely.
- Rozdiely v obsahu kontrolovaných transakcií
- Rozdiely v použitej metóde transferového oceňovania
- Rozdiely v rozsahu transferovej dokumentácie
- Rozdiely v náročnosti spracovania transferovej dokumentácie
a) Rozdiely v obsahu kontrolovaných transakcií
Jednotlivé podniky uskutočňujú vzhľadom na charakter svojej podnikateľskej činnosti obsahovo rôzne transakcie nevynímajúc transakcie medzi závislými osobami. Nižšie uvádzame príklady najčastejšie vyskytujúcich sa transakcií.
Poisťovňa:
- refakturácia nákladov a výnosov na underwritingové služby,
- zaisťovacie služby, resp. tvorba zaistného programu materskou spoločnosťou a poskytovanie zaisťovacích služieb
- manažérske služby, licencie atď.
Rodinný podnik:
- predaj alebo prenájom hmotného majetku (auto, kancelársky nábytok…) blízkej osobe (manželka, brat, otec…),
- vklad finančných prostriedkov od spoločníka do podniku, ktorý sa považuje za pôžičku, ktorú poskytol firme,
- výber finančných prostriedkov z podniku vykonaný spoločníkom, ktorý sa považuje za poskytnutie pôžičky pre spoločníka,
- fakturácia medzi podnikmi, ktoré vlastní tá istá osoba napr. reklamné služby,
- fakturácia medzi podnikmi, keď jednu vlastní otec a druhú napr. syn.
Podnik v IT sektore:
- fakturácia subdodávok IT služieb,
- reklamné a marketingové služby,
- fakturácia licenčných poplatkov,
- pôžičky medzi podnikmi na financovanie podnikania.
b) Rozdiely v použitej metóde transferového oceňovania
V nadväznosti na skutočnosť, že jednotlivé vyššie spomenuté podniky uskutočňujú odlišné druhy transakcií medzi spriaznenými osobami, využívajú pri ich ocenení odlišné metódy transferového ocenenia, nakoľko každá z nižšie uvedených metód je použiteľná pre iné druhy transakcií. V procese výberu metódy transferového oceňovania pre konkrétny typ transakcie sa kladie dôraz na výber tej metódy, ktorá je pre danú transakciu najvhodnejšia. Rozlišujeme skupiny metód transferového oceňovania a to tradičné transakčné metódy a transakčné ziskové metódy.
Medzi tradičné transakčné metódy zaraďujeme nasledovné metódy:
- metóda nezávislej trhovej ceny
- túto metódu považujeme za najelementárnejšiu a najspoľahlivejšiu pri vyjadrení princípu nezávislého vzťahu,
- metódu využívame najmä pri nasledujúcich transakciách: prenájom hnuteľného a nehnuteľného majetku, poskytovanie služieb na základe hodinových sadzieb (napr. IT služby), pôžičky a finančné výpomoci.
- Metóda následného predaja
- používa sa najmä pri sprostredkovateľských, marketingových a distribučných činnostiach.
- Metóda zvýšených nákladov
- metóda sa používa najmä pri transakciách, ktorých predmetom je výroba a predaj polotovarov alebo hotových produktov (tovarov a služieb), ktoré neobsahujú vysokú pridanú hodnotu a dohodách o spoločných nákupoch.
Medzi transakčné ziskové metódy zaraďujeme:
- Metódu delenia zisku
- metóda sa používa v prípade spoločností, ktoré medzi sebou úzko spolupracujú pri realizácii transakcii, ktoré vzájomne súvisia do takej miery, že nie je možné ich posudzovať samostatne.
- Transakčná metóda čistého obchodného rozpätia
- metóda zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k stanovenej základni (napr. náklady, tržby) a porovnáva ju so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám (napr. predaj tovaru nezávislej osobe, ktoré spoločnosť nakúpila od závislej osoby).
c) Rozdiely v rozsahu transferovej dokumentácie
Podnikom v IT sektore, rodinným podnikom aj poisťovniam v praxi vzniká povinnosť viesť rôzne typy transferových dokumentácií z hľadiska rozsahu informácií, ktoré musia tieto dokumentácie obsahovať. Vo všeobecnosti transferové dokumentácie z hľadiska rozsahu delíme na úplnú, základnú a skrátenú transferovú dokumentáciu.
Poisťovne zväčša v praxi vykonávajú objemovo rozsiahlejšie cezhraničné transakcie, ktoré presahujú hranicu významnosti a taktiež sú podľa zákona o účtovníctve povinné vykazovať výsledok hospodárenia v IÚZ podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania. Na základe týchto skutočností im vzniká povinnosť viesť úplnú dokumentáciu, ktorá má podľa Usmernenia MF SR obsahovať najväčší objem informácií. Podrobnejšie informácie o minimálnom obsahu úplnej dokumentácie sme opísali v nasledujúcom článku.
Podniky v IT sektore podľa rozsahu a hodnotového vyjadrenia najmä cezhraničných kontrolovaných transakcií vedú zväčša základnú prípadne skrátenú dokumentáciu. Základná transferová dokumentácia by podľa Usmernenia MF SR mala obsahovať rozsiahly objem informácií o podniku ako aj o skupine v ktorej pôsobí. Podrobnejšie informácie o minimálnom obsahu základnej dokumentácie sme opísali v nasledujúcom článku.
Rodinné podniky sa vyznačujú najmä transakciami medzi tuzemskými závislými osobami a preto im v praxi najčastejšie vzniká povinnosť viesť skrátenú alebo v niektorých prípadoch základnú dokumentáciu. Skrátená transferová dokumentácia by mala podľa Usmernenia MF SR obsahovať najmenšie množstvo informácií. Podrobnejšie informácie o minimálnom obsahu skrátenej sme opísali v nasledujúcom článku.
d) Rozdiely v náročnosti spracovania transferovej dokumentácie
Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom bode, jednotlivým spoločnostiam v praxi vzniká povinnosť viesť transferovú dokumentáciu v rôznom rozsahu. Pri posúdení náročnosti spracovania transferovej dokumentácie je dôležité zobrať do úvahu, aký druh transferovej dokumentácie je spoločnosť povinná viesť.
Úplná transferová dokumentácia by podľa Usmernenia MF SR mala obsahovať najširší resp. najpodrobnejší okruh informácií o skupine ako aj o daňovníkovi a z tohto hľadiska je jej spracovanie časovo náročnejšie a zväčša ide o rozsiahly dokument. Úplná transferová dokumentácia by taktiež mala obsahovať benchmark analýzu, čím sa spracovanie tohto druhu dokumentácie stáva omnoho náročnejšie.
Základná transferová dokumentácia musí podľa Usmernenia MF SR obsahovať omnoho menej informácií o skupine resp. ide najmä a stručné a všeobecné informácie. Taktiež informácie o daňovníkovi sú v nižšom rozsahu ako v prípade úplnej dokumentácie. Vypracovanie základnej transferovej dokumentácie je časovo menej náročné ako vypracovanie úplnej dokumentácie ale aj napriek tomu ide o dokument, ktorý je v konečnom dôsledku svojim obsahom rozsiahly.
Usmernenie MF SR prvýkrát v roku 2018 vypracovalo vzor skrátenej transferovej dokumentácie, čím reagovalo na požiadavky daňovníkov na zverejnenie jednotnej formy skrátenej dokumentácie. Zverejnením vzoru skrátenej transferovej dokumentácie došlo pre daňovníkov k uľahčeniu povinnosti vedenia skrátenej transferovej dokumentácie.
Loading...